Prešla som v poslednej dobe niekoľko miest. Väčších aj celkom maličkých. Líšili sa atmosférou na ich námestiach.
Mnohé boli smutné, život akoby v nich ani nebol, zopár rýchlo bežiacich ľudí utekalo do obchodov, bánk, úradov. Nebolo tu ale nič, kvôli čomu by spomalili svoj chod a na chvíľočku na námestí zotrvali, pristavili sa , započúvali, alebo zapozerali.
Niektoré mestá boli pravým opakom. Priam nútili okoloidúceho zvoľniť tempo, sadnúť si na chvíľočku v parku a obdivovať krásu umeleckého podania a zároveň popozerať mesto ako také.
- Blíži sa leto, čas dovoleniek. Niektoré mestá majú už na námestiach postavené drobné pódia, malé výstavné plochy, aby návštevníkom mesta ukázali život a tvorbu ľudí tu žijúcich.
Zaiste všetky štátne aj súkromné umelecké školy by sa chceli pochváliť tvorbou svojich žiakov. Niekde ale chýba organizátor takýchto podujatí. Určite by to bola zaujímavejšia akcia ako Deň otvorených dverí tej ktorej školy. Tak by sa v konkurencií iných ukázala rozmanitosť a kvalita jednotlivých odborov.
Rodičia by sa tak pokojne počas celého leta mohli rozhodnúť, aký umelecký smer je pre ich dieťa vhodným a ktorá škola ho ponúka v akej kvalite.
- Je množstvo ľudových súborov- od detičiek po seniorov- je naozaj takým problémom ich osloviť a ponúknuť im možnosť prezentovania svojej činnosti na námestí?
Máme málo začínajúcich kapiel a spevákov, ktorí doposiaľ hrajú možno iba v sklade alebo garáži. Dajme im možnosť sa ukázať, „odprezentovať „ svoju tvorbu.
Námestie ožije a ľudia budú mať dôvod sa prejsť mestom, nielen nákupným centrom.
Barcelóna je skvelým príkladom.. Pouličné živé sochy, tanečníci, speváci- to všetko dopĺňa kolorit mesta.
Pokúsme sa aj my pritiahnuť ľudí na námestia- nie len na predajné nezmyselné trhy- jarmoky, ktoré už dávno stratili svoju opodstatnenosť. Ľudia už dávno nechcú iba pivo a párok s horčicou. Publikum v meste je náročnejšie, vyžaduje si celkom isto viac.