Štyri východné krajiny Európskej únie, ktoré neplatia eurom, rastú rýchlejšie ako zvyšok únie. Česko, Poľsko, Maďarsko a Rumunsko zažívajú ekonomický boom. V treťom štvrťroku eurozóna zaznamenala rast o 2,5%. Česko s Poľskom rástli o 5%, Rumunsko dokonca o 8,6 percenta. Pri súčasnom raketovom raste v týchto krajinách sa začínajú prejavovať prvé známky prehrievania ekonomiky.
Podľa analytikov má česká ekonomika v tomto okamihu z regiónu stredovýchodnej Európy najbližšie k prehrievaniu. Svedčí o tom hlavne úplný nedostatok voľnej pracovnej sily a zreteľne sa formujúca mzdová špirála. Rast HDP v najbližšom období bude spojený s prehlbovaním rôznych nerovnováh, ktoré skôr alebo neskôr vyústia do korekcie rastu. Nemožno presne predpovedať, kedy k tomu dôjde a ako silná korekcia bude.
Prehrievanie českej ekonomiky možno sledovať na extrémne nízkej nezamestnanosti a výraznom raste cien nehnuteľností. To je tiež dôvod, prečo centrálna banka v tomto roku už dvakrát zvýšila svoje úrokové sadzby. Silnejšia koruna a vyššie sadzby budú teraz ekonomiku postupne brzdiť. Efekt zásahov ČNB však pôjde pozorovať s určitým oneskorením.
Ochladenie možno čakať možno už v roku 2019 s nástupom cyklického útlmu ekonomiky. Spojené štáty, najväčšia svetová ekonomika, sa pravdepodobne v najbližších štyroch rokoch dostanú do recesie, čo pochopiteľne negatívne poznamená celý svet. Vyslovená kríza však podľa odborníkov Českej republike zatiaľ nehrozí. Hrozí skôr citeľné spomalenie rastu ekonomiky a miezd, a to v rokoch 2020 a 2021.
Spomalenie ekonomiky ale nemusí byť vyvolané ani spojené s finančnou krízou. Aj pre globálnu ekonomiku platí, že nie každá recesia vychádza z krízy finančného sektora. Avšak finančné krízy mávajú na ekonomiku najhoršie následky. Odstránenie dôsledkov takejto krízy spravidla trvá až desať rokov, čo platí aj pre poslednú finančnú krízu z roku 2008.