Instantné rezance si našli miesto aj v našich obchodoch a taktiež na našich stoloch. Tento rýchly a hlavne lacný pokrm, ostáva číslom jeden v rebríčku populárnych jedál medzi študentmi, a to po celom svete. svetlo sveta uzreli presne pred štyridsiatimi rokmi.
Inšpirované Amerikou
Klasické instantné rezance v kelímku, ktorý po otvorení zalejete vodou a o pár minút máte pokrm hotový, vynašiel japonský businessman a investor Momofuku Ando. Nechal sa inšpirovať Američanmi. Všimol si, na tú dobu, netradičný spôsob, akým ľudia v USA konzumujú rezance. Najprv ich prelomia, vložia do misky a zalejú horúcou vodou. Šokoval ho aj „pracovný nástroj“, ktorým ich konzumovali, teda lyžica. V Japonsku sa na ich konzumovanie totiž používali zásadne paličky. Prvé instantné cestoviny v plastovom kelímku, uzreli svetlo sveta v roku 1971. V nasledujúcich rokoch sa začali vyrábať na komerčné účely a ich popularita už len stúpala.
Tony cestovín ročne
Proces výroby instantných cestovín prebieha nasledovne, do obrovského mixéra je najprv nasypaných takmer tristo kilogramov múky. Tá je potom premiešaná s kilogramom prášku zo sušených vajíčok, s cibuľovým práškom a tridsiatimi kilogramami zemiakového škrobu. Táto zmes sa ešte zafarbí žltým, potravinárskym farbivom. V mixéroch sa zo všetkých surovín vymieša cesto. To je vyvaľkané v niekoľkých valcoch, ktoré ho nakoniec aj narežú na drobné rezance. To však nie je úplný koniec. Rezance sú ešte varené v pare, strihané na menšie kúsky, pražené vo fritéze pri teplote okolo sto šesťdesiatich stupňov Celzia a na záber plnené do plastových kelímkov.
Jedna fabrika vyrobí približne sto tisíc balení rezancov denne. Za rok to predstavuje niečo okolo pätnástich miliónov vyrobených produktov. Takáto produkcia, spotrebuje ročne viac ako štyristo ton múky a niekoľko stoviek ton zemiakového škrobu.